Hrad Ľubovňa

          Nad údolím rieky Poprad sa majestátne vyníma veľká renesančná pevnosť - Ľubovniansky hrad, postavený po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. V prvých desaťročiach 14. storočia patril významným uhorským šľachtickým rodom - Omodejovcom a Drugethovcom. V závere 14. storočia hrad navštívila kráľovná Mária i panovník Žigmund Luxemburský. Najvýznamnejšia udalosť v jeho dejinách sa odohrala v roku 1412, keď tu panovníci Uhorska a Poľska, Žigmund Luxemburský a Vladislav II., podpísali dohodu o mieri. Ešte v tom istom roku dal uhorský panovník hrad spolu so 16 spišskými mestami do zálohu poľskému kráľovi. Od roku 1412 do roku 1772 bol centrom správy zálohovaného územia (Spišského starostovstva). K najvýznamnejším starostom patrili príslušníci poľských šľachtických rodov – Kmitovci a Lubomirskovci. Počas obdobia zálohu navštívili hrad poľskí panovníci - Vladislav II. Jagiełło, Ján Albrecht, Ján Kazimír a Ján Sobieski. V rokoch 1655 - 1661 tu boli uschované poľské korunovačné klenoty. V roku 1768 na hrade uväznili slávneho dobrodruha Mórica Beňovského. Po skončení zálohu význam hradu upadol. V 19. storočí ho vlastnili Raiszovci, od roku 1883 Zamoyskovci. Od 60. rokov 20. storočia prebiehajú práce na obnove hradu. V súčasnosti patrí k najzachovalejším a najnavštevovanejším hradom Slovenska.